Stalo sa ti niekedy, že si ráno otvoril oči a hneď cítil, že chceš všetko vypnúť?
Nie preto, že si nespal.
Nie preto, že by ťa čakal náročný deň.
Ale preto, že vnútri niečo nechce ísť ďalej.
Nie si lenivý.
Nie si nevďačný.
Možno ťa len duša jemne ťahá za rukáv a hovorí: „Zastav sa, prosím.“
Unavené telo. Unavený duch. A pritom sa nič „zlé“ nedeje.
Táto únava sa nedá vyriešiť kávou.
Ani power napom.
Ani novým plánovačom či rannou jogou.
Tento typ únavy je iný.
- Je to únava z predstierania.
- Únava z prežitia, nie žitia.
- Únava z toho, že niečo v tebe roky mlčí.
🟢 A telo to vie.
A keď už to nevládze držať, jednoducho vypne.
Ráno. Večer. Počas práce.
Nechce ísť ďalej, kým nebudeme počúvať.
„Veď máš všetko, prečo si smutný?“
To je otázka, ktorú si v duchu kladie veľa ľudí.
Majú strechu nad hlavou, deti, partnera, aj chvíle radosti.
A predsa každé ráno bojujú sami so sebou.
Nie je to z rozmaru.
Je to často preto, že v sebe nosia niečo, čo sa nikdy nemohlo prejaviť.
Potlačené pocity. Staré zranenia. Strach. Samotu z detstva.
Ak sa v tom spoznávaš, odporúčam ti:
👉 Stiahni si jemný e-book zdarma
Je to láskavý sprievodca pre tých, ktorí chcú začať počúvať seba – bez kriku, bez terapie, bez tlaku.
Telo má vlastný jazyk. A vyčerpania sú jeho výkriky.
Moderný svet nás naučil počúvať výkon.
Ale telo má vlastnú reč.
A keď už má dosť, nevyhodí nám faktúru.
Jednoducho spomalí.
Zatiahne ručnú brzdu.
Prestane spolupracovať.
Telo nie je proti nám. Telo je na našej strane.
Chce, aby si si všimol, čo dlhodobo ignoruješ.
5 jemných otázok, ktoré si môžeš položiť v takejto únave:
- Čo práve teraz potrebujem, ale si to nedovolím?
- Komu sa snažím dokázať, že som v poriadku?
- Kde som v živote „zapnutý“ len preto, že sa to očakáva?
- Čo mi v tele hovorí NIE, hoci hlava hovorí MUSÍM?
- Kedy som si naposledy dovolil cítiť, bez toho aby som sa za to hanbil?
Tieto otázky nenahradia terapiu.
Ale môžu byť začiatkom návratu k sebe.
—
👉 A práve takýto návrat podporí aj môj sprievodca:
Nie je to ďalší motivačný bullshit.
Je to pokojné písanie pre pokoj vo vnútri.
Nie si slabý. Si unavený z toho, že si sa nikdy nemohol zlomiť.
Tento typ vyčerpania často nosia ľudia, ktorí celý život „fungovali“.
Boli silní. Nepotrebovali pomoc. Vždy mali riešenie.
A práve preto si nikdy nedovolili zrútiť sa.
Ale telo vie.
Duša vie.
A raz si to vypýta.
Nie aby ťa zničila. Ale aby si sa mohol konečne pozbierať – celý.
Záver: Ak ráno nevieš vstať, neobviňuj sa. Počúvaj.
Nie je hanba cítiť.
Nie je hanba byť unavený.
A určite nie je hanba hľadať pomoc, inšpiráciu, pokoj.
Dovolím si ti ešte raz ponúknuť:
👉 Stiahni si jemný e-book zdarma
A nech je to prvý malý krok späť k sebe.
nová kultová spoločnosť sa hlási...:-) ...
Celá debata | RSS tejto debaty